USAID ajuda komunidade Atu Uza sira nia Kareta Hanesan Solusaun

Speeches Shim

Kinta, 24 Outubru, 2019
Camelia de Jesus koos hela ninia oan, Pedro. Camelia nudar komunidade ida iha ninia vila mak uza ona servisu transportasaun komunidade bainhira Pedro hetan moras.
USAID Photo

Loron ne’e kalan no Camelia de Jesus hateke tuun hodi hare ba nia oan mane ho idade tinan sia ne’ebé mak iha difikuldade ba dada iis. “Ha’u tauk no desperado bainhira hare ha’u nia oan, Pedro, iha kondisaun ne’ebé mak kritiku tebes.

Postu saúde ne’ebé besik kuaze kilometru haat, ospitál besik kilometru sanulu resin neen no Camelia ho ninia kaben iha de’it mak motor. Felizmente, Pedro agora kontente no saudavél tanba bele ona iha asesu ba transportasaun komunidade durante emerjénsia ba ospitál.

Viazen Pedro nian konsege hala’o liu husi “Transporte Komunidade” solusaun komunidade nian hodi hare ba presiza sira iha area rural Timor-Leste nian, ne’ebé mak hetan introdúz husi USAID nia Projetu Hakbi’it Servisu Saúde Báziku liu husi Ministériu de Saúde (MoH). TraKom, hanesan koñesidu iha area munisipiu Covalima parte súl Timor-Leste, nudar solusaun komunidade auto-finansia ida hodi hare partus iha uma ho laiha atendimentu médiku no emerjénsia medikál sira seluk.   

Hakbi’it servisu ho konsellu suku sira hodi dezenvolve solusaun komunidade ba emerjénsia bainhira sira presiza. TraKom komesa tinan kotuk iha suku haat tuir plataforma ne’ebé dezenvolve husi ONG lokál sira, ne’ebé hetan konsultasaun ho profesionais saúde sira no lideransa komunitária iha kada etapa. Ne’e fó direitu lokál ba iha solusaun, auto-determinasaun la’o hodi resolve presiza sira ne’ebé bo’ot.

Kuaze metade feto iha area rural entre tinan 15-49 informa katak distansia ba fasilidade saúde no sira presiza kareta, iha bareira ne’ebé bo’ot hodi asesu ba fasilidade saúde, tuir relatóriu husi  Saúde Demográfiku 2016 Timor-Leste nian.   

“Laiha transporte ne’ebé adekuadu iha area rural sira, partikularmente ba ema sira ne’ebé hela iha foho leten,” hatete Mateus do N. Mesquita, xefe Aldeia iha Beco, ida husi komunidade haat TraKom nian no ida de’it ne’ebé mak informa uza ba pasiente. “Ami dala barak lori de’it ema moras tuir dalan to fatin ne’ebé iha asesu ba transporte.”

Lideransa husi Holbolu viziñu ba Beco, Joaquim Amaral hatete katak komunidade komprende importánsia husi TraKom, ne’ebé ajuda komunidade hodi bele hetan atensaun médiku ne’ebé própriu no ajuda nia rekoñese ninia responsabilidade hanesan ema lider komunitária ida.

Komunidade selu ba TraKom ho meius ne’ebé la hanesan, bele uza fundu ne’ebé komunidade sira jere ou ema individual mak selu ho presu ne’ebé mak sira konkorda ona, no ne’e saida mak Beco implementa. Solusaun komunidade nian ida ne’e presiza no hetan fundu husi USAID nia Projetu Saúde.

Liu fali motivasaun tanba osan, ema sira ne’ebé iha karreta no lori ho tempu ne’ebé naruk. “Parte ida nudar umana, ne’e ita hotu nia responsabilidade hodi ajuda malu,” hatete karreta nain no sofer Carlos Mau Martins. “Ha’u hakarak atu apoiu komunidade sira liu husi fornese hau nia karreta, (tanba) ami bolu ambulánsia maibé dala barak la konsege mai hodi tuda pasiente sira.”

Agora ho TraKom ne’ebé lansa ona, USAID Hakbi’it sei servisu ho Departamentu Formasaun Saúde Ministériu Saúde nian konaba planu de komunikasaun hodi fahe susesu Beco nian ho komunidade sira seluk no hodi fó advokásia ba sira hodi aumenta servisu TraKom nian ba sira nia aan rasik.

Hakbi’it nudar projetu milliaun 8.5 dollar Amerikanu durante tinan lima ne’ebé hare ba muda munisípiu Covalima sai hanesan modelu ida ba servisu kuidadu saúde iha Timor-Leste. Projetu hare liu ba kuidadu saúde materna no saúde labarik no hare mós konaba planeamentu reprodutivu.